Zpět

Komplexná obnova mestských štvrtí

Mestá sú na jednej strane motorom inovácií a hospodárskeho rastu, a na strane druhej sa tu prejavujú vážne problémy, ako napr.: chátranie mestských centier, nezamestnanosť, fyzický úpadok, spoločenská izolácia atď. Problém obnovy miest a mestských štvrtí je už dlhší čas veľmi diskutovaná téma nielen v starých štátoch EÚ. Ak sa pri obnove počíta s revitalizáciou historickej časti a kultúrnych pamiatok, s bytovými domami, parkami, verejnou zeleňou, ihriskami, školami a pod., potom hovoríme o komplexnej obnove mestskej štvrte a nie iba o obnove bytového fondu. Obnovou by sa mala vytvoriť nová „tvár“ mestskej štvrte pri zachovaní jej histórie a pôvodnej architektúry. Pri jej návrhu by sa mali rešpektovať požiadavky a nároky obyvateľov. Projekt obnovy mestských častí by mal takisto spĺňať požiadavky trvalo udržateľného rozvoja.

Publikováno: 29.07.2009
Rubrika: ,
Autor: (red)

ZÁKLADNÉ NÁSTROJE PRE RIEŠENIE KOMPLEXNEJ OBNOVY MESTSKÝCH ŠTVRTÍ
Základnou úlohou mesta je starostlivosť o všestranný rozvoj na jeho území a o potreby jeho obyvateľov. Aby sa všestranne rozvíjalo musí na jeho územní prebiehať jednak nová výstavba a aj rekonštrukcia existujúcich budov. Mesto si v prvom rade musí zadefinovať svoje priority, aby sa zdroje určené na rozvoj a obnovu využívali čo najefektívnejšie. Na tento účel mu slúži najmä územno-plánovacie strategické dokumenty rozvoja a to: územný plán mesta, územný plán zóny a plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta.

Územné plánovanie
Pre tvorbu komplexnej koncepcie obnovy a rozvoja mestských štvrtí je základným dokumentom, z ktorého sa vychádza územný plán mesta alebo územný plán zóny. Je to najpodrobnejšia územnoplánovacia dokumentácia.

Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt [zákon č. 50/1976 Zb.].

Úlohy územného plánovania zahŕňajú okrem iného aj tieto činnosti:

  • určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
  • určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využívania,
  • vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma a zabezpečuje ochranu všetkých chránených území, chránených objektov, oblastí pokoja a ochranných pásiem,
  • rieši umiestnenie stavieb, určuje územno-technické, urbanistické a architektonické zásady ich projektového riešenia a realizácie.
  • vytvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia,
  • navrhuje poradie výstavby a využívania územia [zákon č. 50/1976 Zb.].

Základné nástroje územného plánovania

  • Územnoplánovacie podklady: urbanistická štúdia, územný generel, územná prognóza a územno-technické podklady.
  • Územnoplánovacia dokumentácia: Koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce, územný plán zóny.
  • Územné rozhodnutie – stavebný úrad rozhoduje na základe individuálneho návrhu v správnom konaní.

Územný plán obce, zóny
Podľa Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (č.50/1976 Zb.) je súčasťou územnoplánovacej dokumentácie aj územný plán obce a zóny. Táto dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú
stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce [zákon č. 50/1976 Zb.].

Územný plán obce a územný plán zóny
Územný plán obce rieši celé územie administratívne spravované miestnou samosprávou a zároveň plní funkciu základného územnoplánovacieho dokumentu na komunálnej úrovni. Ak sa rieši iba časť obce v tom prípade ide o o územný plán zóny.

V územnom pláne obce môžu byť zadefinované plochy, pre ktoré je uložená povinnosť spracovať územný plán zóny. Zvyčajne ide o väčšie nezastavané plochy, kde je potrebná koncepcia funkčného a prevádzkového využitia, alebo sa jedná o plochy s veľkým (strategickým) významom pre obec. Obce, ktoré majú do 2000 obyvateľov, môžu spracúvať územné plány obcí s podrobnosťou územného plánu zóny.

Územné plány ako strategické dokumenty musia byť podľa Zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie posúdené z hľadiska dopadov na životné prostredie. Územné plány by však mali zabezpečovať ako udržateľný rozvoj tak by mali byť ekonomicky životaschopné a enviromentálne udržateľné.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja
Na základe zákona o podpore regionálneho rozvoja č.503/2001 Z.z majú mať obce schválený program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR). Tento dokument má obciam pomôcť pri uchádzaní sa o prostriedky z verejných zdrojov (európskych, štátnych či regionálnych) a má byť impulzom na začatie dialógu medzi všetkými aktérmi miestneho rozvoja kam, kedy a ako sa má obec rozvíjať.

Dokument PSHR je strednodobí (7-10 rokov), ktorý sa delí na tri základné časti:

  • analytickú,
  • strategickú
  • implementačnú,
    a za jeho vypracovanie a realizáciu zodpovedá obec. Avšak PSHR nie je pre obec záväzný dokument na rozdiel od územného plánu.

Cieľom PHSR je sformulovať takú predstavu o smerovaní obce, ktorá vyjadruje ekonomické a sociálne záujmy jej občanov a zároveň je v súlade s prijatými koncepciami štátu, vyššieho územného celku, stratégiou rozvoja príslušného mikroregiónu, prípadne rezortnými stratégiami, záujmami ochrany životného prostredia, kultúrneho dedičstva a podobne.[http://web.changenet.sk/aa/files/8daeda84bb7a43ab9fe29445a0dd85f3/brozura.rtf].

Jeho poslaním by malo byť zabezpečiť kontinuitu rozvoja obce bez ohľadu na súčasnú politickú situáciu, a súčasne by mal byť dostatočne flexibilný, aby sa mohol dopĺňať a aktualizovať na základe vopred stanovených pravidiel.

Nie každá obec má dostatok kapacít, finančných prostriedkov a času na vypracovanie vlastného PHSR. Preto je možné vypracovať tento dokument pre skupinu obcí, prípadne mikroregión. Tu sa môže vyskytnúť problém jednak legislatívny – Zákon o podpore regionálneho rozvoja č. 503/2001 Z.z. nepozná PHSR mikroregiónu a keďže mikroregióny vo väčšine prípadov nemajú samosprávne orgány, nemá kto schváliť PHSR. Druhý problém je zo zabezpečeným finančných prostriedkov na spolufinancovanie projektov. Ako možné riešenie je schválenie dokumentu všetkými zúčastnenými zastupiteľstvami samostatne. V tomto prípade by bolo lepšie nehovoriť o PHSR obce ale o strategickom dokumente ozvoja mikroregiónu.

Väčšina miest má vypracované územné plány a má alebo spracúva programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. V rámci týchto plánov sú vyznačené oblasti vyžadujúce mimoriadnu pozornosť (oblasti fyzicky upadajúce, spoločensky a ekonomicky postihnuté). Týmto oblastiam sa v zvýšenej miere venuje pozornosť pri obnove miest, mestských štvrtí či mestských častí.

SPÔSOBY FINANCOVANIA PROJEKTOV NA OBNOVU A ROZVOJ MESTSKÝCH ŠTVRTÍ
Projekty na obnovu a rozvoj mestských štvrtí sú financované prevažne z mestských rozpočtov. Mesto má niekoľko možností ako získať potrebné finančné prostriedky, ak potrebnými finančnými prostriedkami samo nedisponuje.

Financovanie projektov na obnovu z vlastných zdrojov
Mesto financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných zdrojov (príjmov) – z rozpočtu mesta. Vlastnými príjmami mesta sú najmä:

  • výnosy z miestnych daní a poplatkov,
  • nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií,
  • výnosy z finančných prostriedkov obce,
  • sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou,
  • dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,
  • podiely na daniach v správe štátu,
  • iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť (zákon 583/2004 Z.z).

Financovanie projektov na obnovu z cudzích zdrojov
Na financovanie projektov si mesto môže zobrať úver z banky . Úver sa poskytuje mestu a mesto ho aj musí splácať. Výška úveru závisí od výšky rozpočtu mesta alebo obce, ktorá priamo súvisí s možnosťou mesta alebo obce splácať istinu úveru a úroky.

  • krátkodobé úvery – splatnosť do 1 roka,
  • strednodobé úvery – splatnosť do 5 rokov,
  • dlhodobé úvery – splatnosť do 30 rokov.

Finančnými prostriedkami získanými formou úveru môžu mestá a obce financovať najmä investičné akcie, ktoré realizujú v rámci svojich rozvojových programov, napr.: rekonštrukcie obecných budov, rekonštrukcie námestí, resp. centier obcí, rekonštrukcia a výstavba miestnych komunikácií, rekonštrukcia verejného osvetlenia, výstavba vodovodov, výstavba kanalizačných zberačov, výstavba ČOV, rekonštrukcia a kúpa nehnuteľnosti, bytová výstavba, výstavba a dostavba školských zariadení, plynofikácia obce, výstavba skládok TKO, riešenie statickej a dynamickej dopravy.

Banka vyžaduje, aby bol poskytnutý úver zabezpečený jedným z nasledujúcich spôsobov: finančným ručením, nehnuteľným majetkom, hnuteľným majetkom, cennými papiermi, bankovou zárukou, kombináciou spomínaných spôsobov.

Úvery pre komunálnu klientelu poskytuje banka pri pohyblivej úrokovej sadzbe, ktorú môže meniť v závislosti od refinančných nákladov banky. Zmenu úrokovej sadzby s klientom prerokuje a upraví v dodatku k úverovej zmluve Úverový vzťah medzi bankou a mestom alebo obcou vzniká obojstranným podpísaním úverovej zmluvy, v ktorej sa stanovia podmienky poskytnutia úveru, termíny čerpania a splácania úveru, forma garancií a ďalšie. Mesto alebo obec má právo navrhované podmienky neprijať, požiadať o ich úpravu alebo odstúpiť od žiadosti o úver.

Ďalšou podmienkou je otvorenie bežného účtu v niektorej z pobočiek banky, ktorý sa mestám a obciam úročí výhodnou úrokovou sadzbou.

Európska investičná banka
Zo zdrojov EIB je možné financovať široké spektrum investičných projektov za predpokladu, že tieto projekty sú ekonomicky životaschopné a environmentálne udržateľné. Požičiavať si môžu ako verejné tak i súkromné subjekty pod podmienkou, že ich investičné programy prispievajú k udržateľnému rozvoju miest. V praxi sú typickými príjemcami bce, mestské samosprávy, podniky verejných služieb, rozvojové agentúry a špecializovaní bankoví sprostredkovatelia. [www.eib.org]

Skupina EIB môže poskytovať ako tradičné strednodobé a dlhodobé úvery, tak i kapitálové zaistenie. V závislosti a potrebách klienta a veľkosti projektu môže EIB poskytovať individuálne úvery na investície presahujúce 25 miliónov EUR za normálnych okolností až do polovice stanovených investičných nákladov projektu. Druhú polovicu a prevádzkový kapitál je potrebné získať z iných zdrojov. Aj keď nie je stanovená žiadna minimálna výška úveru, EIB obvykle uprednostňuje individuálne úvery v čiastkach nad 12,5 milióna EUR. Menšie úvery je možné čerpať z globálnych úverov prostredníctvom partnerských bánk.

Štrukturálne fondy EÚ
Z návrhu Národného strategického referenčného rámca 2007 – 2013 vyplýva, že pre toto plánovacie obdobie bude možnosť čerpať finančné prostriedky na obnovu a rozvoj mestských štvrtí. Čerpanie sa bude uskutočňovať hlavne na základe Regionálneho operačného programu (ROP) v rámci prioritnej osi 4 Regenerácia sídel.

Pre potreby obnovy a inovačných stratégií regenerácie chátrajúcich mestských častí je určený špeciálny program, ktorý je súčasťou európskej regionálnej politiky. Špeciálny program je tiež známy pod názvom komunitná iniciatíva – URBAN II. Táto iniciatíva je financovaná z Európskych fondov regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund – ERDF). ERDF poskytuje finančnú pomoc najmä na rozvoj infraštruktúry dopravy, energetiky a telekomunikácií, na tvorbu nových trvalých pracovných príležitostí, na miestny ekonomický rozvoj, podporuje menšie firmy a ich konkurencieschopnosť a zlepšovanie životného prostredia.

Druhou možnosťou odkiaľ možno čerpať finančné prostriedky je Kohézny fond. Kohézny fond bo založený s cieľom prispieť zo strany EÚ na financovanie infraštrukturálnych projektov v oblasti dopravy a životného prostredia. Financovanie z KF zahrňuje projekty: finančne a technicky nezávislé etapy projektov, skupiny projektov alebo schémy projektov pre dopravnú a enviromentálnu infraštruktúru. Financovať možno aj predbežné a technické štúdie, štúdie realizovateľnosti a technickej pomoci. Zodpovednosť za konečný výber projektov a stanovenie úrovne ich financovania nesie Európska komisia, ktorá posudzuje každý projekt.

Pri financovaní z Kohézneho fondu musia byť splnené nasledovné podmienky:

  • celkové náklady každého projektu by v princípe nemali byť nižšie ako 10 mil. EUR. V riadne dôvodnených prípadoch s prihliadnutím na osobitné okolnosti môžu byť celkové náklady projektu aj nižšie ako 10 mil. EUR;
  • celková národná alokácia z Kohézneho fondu musí byť rovnomerne rozdelená medzi rezorty životného prostredia a dopravy;
  • celkové ročné príjmy každého členského štátu z Kohézneho fondu spolu s podporou v rámci štrukturálnych fondov by nemali prekročiť 4 % HDP členského štátu;
  • žiadny projekt nemožno súčasne financovať z Kohézneho fondu a zo štrukturálnych fondov, iniciatívy Európskeho spoločenstva alebo záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu;
  • podpora pre opatrenia odbornej pomoci nesmie prekročiť 0,5 % z príspevku Kohézneho fondu;
  • súčet pomoci z Kohézneho fondu a inej pomoci ES (okrem pomoci zo štrukturálnych fondov, iniciatív ES a záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu) poskytnutej pre projekt nesmie presiahnuť 90 % celkových výdavkov na projekt.

Verejno-súkromné partnerstvo (PPP)
Pojem PPP odkazuje na formy spolupráce medzi orgánmi verejnej správy a podnikateľským sektorom, ktorých cieľom je zabezpečenie financovania, výstavby, rekonštrukcie, riadenia alebo údržbu verejnej infraštruktúry alebo poskytovania verejnej služby.

Nasledujúce prvky obyčajne charakterizujú partnerstvo verejného a súkromného sektora:

  • Pomerne dlhá doba trvania vzťahu.
  • Tento spôsob financovania projektu z časti so súkromného sektoru, niekedy prostredníctvom zložitých dohôd medzi rôznymi aktérmi. Verejné prostriedky – v niektorých prípadoch značne podstatné – môžu byť pridané do súkromných fondov.
  • Významnú úlohu ekonomického subjektu, ktorý sa podieľa na rôznych fázach projektu. Verejný partner sa sústredí hlavne na definovanie cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté z hľadiska verejného záujmu, kvality poskytovaných služieb a cenovej politiky, a preberá zodpovednosť za dohľad nad dodržiavaním týchto cieľov.
  • Rozdelenie rizika medzi verejného a súkromného partnera, na ktorého sú prenesené rizika zvyčajne nesené verejným sektorom. [http://www.transparency.sk/PPP/about.php]. PPP však nemusí nutne znamenať, že všetky riziká sú prenesené na súkromného partnera. Riziko sa môže rozdeliť medzi partnerov v rôznom pomere.

Verejný sektor má v podstate k dispozícii tri možnosti:
A: Verejné vlastníctvo a verejná prevádzka.
B: Verejné vlastníctvo a súkromný prevádzkovateľ
C: Súkromné vlastníctvo a súkromný prevádzkovateľ

PRÍKLAD KOMPLEXNEJ OBNOVY – WESTERGASFABRIEK V AMSTERDAME
Tento projekt je príkladom obnovy už urbanizovaného územia. Po zatvorení závodu Westergas územie zostalo opustené a v dôsledku priemyselnej výroby kontaminované. Realizácia procesu obnovy na tomto území bola zložitá a časovo náročná aj pre meniacu sa environmentálnu legislatívu Holandska.

Westergasfabriek je areál bývalého závodu na výrobu plynu, ktorý sa nachádza neďaleko od centra hlavného mesta Amsterdam. Je situovaný medzi mestskými štvrťami Staatsliedenbuurt a Spaardammerbuurt a je dostupný aj hromadnou mestskou dopravou. Hranice jeho pozemku tvoria zo severu železničná trať, so západu územie čiastočne
využívané na rekreačné účely, z juhu kanálom a zo západu Westerparkom.


Obr. 1 Letecký pohľad na areál Westerpark2

Závod zatvorili v roku 1967 a od tejto doby niekoľko rokov chátral. V roku 1992 sa stal majetkom mestskej časti Westerpark. Na pozemku bolo vybudovaných 19 objektov s rozlohu 15 278 m2 a nádrž na skladovanie plynu s rozlohou 3 000m2. Za chránené pamiatky bolo vyhlásených trinásť objektov. Pôda na území Westergas je kontaminovaná následkami priemyselnej výroby. Na pozemku sa nachádzajú ťažké kovy, organické zlúčeniny a benzény.

Pre potreby obnovy tohto areálu bol vypracovaný plán obnovy. Ten počíta s dekontamináciou pôdy a to v dvoch fázach. V prvej fáze sa z miest, kde by mohlo prísť k priamemu kontaktu pôdy a návštevníka sa táto pôda odhrnie. V druhej fáze sa na celom území areálu vytvoria bariéry, ktoré majú zabrániť prenikaniu kontaminácie do podzemnej vody a zároveň sa vytvorí monitorovací systém na kontrolu podzemnej vody. Najviac zamorené pôdy sa pokryjú asfaltovou pokrývkou.

V pláne obnovy sa počíta po revitalizácii areálu plynárni aj s jeho prepojením na Westerpark. Ten sa nachádza v susedstve a má rozlohu 5 ha. Týmto spôsobom by sa vytvorilo ucelené územie o výmere 50 ha, ktoré by slúžilo ako kultúrno-spoločenský park.

Projekt Westergasfabriek predstavuje kombináciu klasického „zeleného“ parku s „kultúrno-podnikateľským “ parkom . Projekt a myšlienka realizácie parku, bola vytvorená v spolupráci miestnej komunity a mestskej časti, pričom miestna komunita sa viac zasadzovala za zriadenie klasického parku. Časť územia pozostáva z vodných plôch spojených kanálmi a „prírodou typickou pre poldre“ a časť územia tvoria zrekonštruované priemyselné objekty bývalých plynární. Zodpovedný tím za realizáciu parku si uvedomil, že zrekonštruovať staré objekty a naplniť ich živým kultúrnym životom nedokáže bez zapojenia súkromných zdrojov, uzavrel preto dohodu s MAB (spoločnosť, ktorá sa zaoberá rozvojom a s investovaním do nehnuteľností). [Szekeres, 2006,s. 41]

Pri otázke ako pritiahnuť súkromný kapitál sa vyberalo z viacerých možností. Nakoniec sa rozhodlo o predaji objektov s určitými obmedzeniami v ich budúcom využití a o dlhodobom prenájme pozemkov pod objektmi (cca na 100 rokov). Toto riešenie má veľkú výhodu v tom, že samospráva môže sledovať dianie v parku a v prípade nežiadúcich aktivít môže zasiahnuť. Na druhej strane obmedzenia vyplývajúce zo zmlúv sťažia manažmentu prilákať súkromných investorov.

Na začiatku úspešnej realizácie projektu obnovy a dekontaminácie územia bolo v prvom rade potrebné nájsť dočasné využitie pre opustené objekty, lebo okolie je známe vysokým výskytom squatterov, ktorí sa snažia nelegálnym obsadením prázdnych objektov získať ich do trvalého vlastníctva. Objavenie týchto ľudí v určitej lokalite zapríčiňuje všeobecné zhoršenie hodnotenia danej lokality z pohľadu realitného trhu. Nakoniec sa rozhodlo, že objekty budú slúžiť na kultúrne účely, čo pomohlo zvýšiť záujem obyvateľov o park a otestovať potenciál takéhoto typu využitia územia.

Konali sa tu rôzne kultúrno-spoločenské podujatia ako napr.: operné predstavenia, výstava fotografií a pod. Druhým potrebným krokom, aby projekt mohol byť úspešný, bolo zostaviť schopný realizačný tím.

Koordinátorom miestnych aktivít a dočasného využitia objektov bol poverený Evert Verhagen. Jeho prvoradou úlohou bolo zostavenie tímu ľudí z rôznych oblastí, ktorí by sa zapojili do realizácie projektu a nadviazali by kontakty so všetkými dotknutými stranami. Túto úlohu sa podarilo splniť, nakoľko dotknuté strany spolupracovali či už pri plánovaní budúceho parku, alebo pri organizovaní kultúrnych aktivít. Toto bol zároveň aj kľúčový moment pre získanie pozitívneho imidžu projektu.

Úspešnosť projektu obnovy Westergasfabriek bola podmienená rovnováhou medzi klasickým parkom, ktorý presadzovali blízki obyvatelia parku s kultúrou i ekológiou, ktorú zastávala samospráva. Preto sa realizačný tím snažil urobiť kompromis. Navrhol, aby budovy boli využívané na kultúrne podujatia a z nezastavenej časti areálu sa spravil park. Pri obnove budov musel realizačný tím počítať so súkromným sektorom, ktorý mal zdroje a skúsenosti z oblasti manažmentu. Tak vzniklo spojenie medzi samosprávou a súkromnými investormi.

Miestna samospráva má na starosti financovanie, obnovu a udržiavanie parku. Súkromné organizácie sa zaoberajú rekonštrukciou, opravou a prenajímaním objektov bývalej plynárne organizáciám, ktoré pôsobia v oblasti kultúry a plánovania kultúrnych podujatí. Výhodou tohto spojenia je získanie zdrojov, využitie know-how súkromných spoločností a pod.

ZÁVER
Úspešnosť realizácie projektu obnovy a rozvoja mestskej štvrte teda závisí od viacerých faktorov. Aby sa predišlo neúspechu musí mať samospráva vypracovaný projekt obnovy a rozvoja, ktorý bude predvídať prekážky pri samotnej realizácií projektu. Projekt by mal spĺňať požiadavky udržateľného rozvoja, nároky na životné prostredia atď. Ďalej musí byť kompromisom pre všetky zúčastnené strany pokiaľ sa nevedia zhodnúť na spoločnom riešení. Až keď bude vypracovaný projekt, ktorý bude spĺňať tieto požiadavky môžeme pristúpiť k ďalšiemu kroku, ktorý nás posunie bližšie k realizácií obnovy mestskej štvrte.

Literatura
[1] MVRR SR: Metodická príručka pre postup samospráv pri obnove a modernizácii obytného prostredia s dôrazom na bytový fond. Bratislava, MVRR SR 2004.
[2] MVRR SR: Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013. MVRR SR, Bratislava, 2006.
[3] SVOBODOVÁ, V.: Verejné a súkromné partnerstvo. In: Public-Private a Partnership a Slovensko, Municipalia, Žilina 2006.
[4] SZEKERES, K.: Úspešné príklady rehabilitácie miest – Westergasfabriek Amsterdam. In: Nehnuteľnosti a bývanie, Jún/2006, ISSN 1336-9431.
[5] Vyhláška MŽP SR č.50/2001 Z. z o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácií.
[6] www.banky.sk
[7] www.euractiv.sk/strukturalne-fondy
[8] www.fondyeu.info
[9] www.eib.org
[10] http://www.tur.vlada.gov.sk/
[11] Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
[12] Zákon č. 24/2006 Zb. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
[13] Zákon č.503/2001 Z.z o podpore regionálneho rozvoja.
[14] Zúbková, M.: Housing and urban renewal policies. In: Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky´04 (sbor. príspevkov z medzinár. vedeckej konf., Žilina 6-7 október), 2004, s.254-258. ISBN 80-8070-311-6

Recenzoval
Mária Zúbková, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Ústav manažmentu, vedúca oddelenia ekonomiky a riadenia stavebníctva, Vazovova 5, 812 43 Bratislava 1, +421 (2) 59 274 218, maria.zubkova@stuba.sk. Recenzi si můžete přečíst ZDE.

Tento článek byl publikován také na JUNIORSTAVU 2009.